Michal Čierny: O kľukatosti ciest v automotive

 18.12 2017, 20:12     Success story

O kľukatosti ciest v automotive nám vo svojej succes story vyrozprával Michal Čierny

Moje meno je Michal Čierny a toto je môj príbeh.

Image title

Každý človek prechádza v živote svojou cestou a ja sa snažím, aby som išiel tou svojou najlepšie ako viem. Myslím si, že len tá Vaša cesta, po ktorej denno-denne kráčate, je tá správna, na druhú stranu jej smer si každý musí určiť sám. Budem sa Vám snažiť v krátkosti priblížiť môj príbeh, odkiaľ - kam som za ten krátky čas prišiel a že žiadna cesta nie je rovná, rovnaká a jednoduchá je zrejmé nám všetkým...

Narodil a vyrástol som v malom meste, kde celý život aj žijem. Na gymnáziu som nebol premiant triedy, priam by som povedal, že všetky veci sa mi chcelo viac ako učiť sa. Systém na vysokej škole mi vyhovoval viac a bol som typickým príkladom študentského syndrómu: „aj keď na niečo máte mesiac, spravíte to v posledné dni“.

Po absolvovaní TU vo Zvolene v roku 2004, odbor technicko-výrobný manažment, som si nevedel nájsť na Slovensku prácu. V tom čase bol automotive na pomalom vzostupe a ľudí s praxou bolo viac ako dosť, nezamestnanosť vysoká a absolventov VŠ priveľa. Krátko predtým ako som skončil školu, skončilo prechodné obdobie a Anglicko otvorilo svoj pracovný trh pre všetky „novoprijaté“ členské štáty. Keď som dostal možnosť ísť na štyri mesiace pracovať do Anglicka robiť aktualizáciu výkresovej dokumentácie na priemyselný čistič kobercov do jednej malej spoločnosti, ktorú vlastnila jedna Juhoafričanka na juhu Anglicka, využil som to. Pre mňa osobne to bolo niečo ako škola dospelosti. Bol som sám a staral sa sám o seba, čoho súčasťou bol aj život v hotelovej izbe 2x3 metre bez svojej vlastnej kúpeľne.

Po návrate som sa začiatkom roka 2005 zamestnal u výrobcu svetiel v blízkosti mesta, kde žijem a začal pracovať na oddelení kvality ako radový kvalitár. Popri tom som mal na starosti technické úpravy na automatických linkách ako technická podpora výroby. Prijali ma ako technika a postupne som prebral aj zodpovednosť za časť kvality po kolegyni, ktorá prešla z jedno funkčných svetiel na vstupnú kontrolu. Tu som prvý krát okúsil, čo to znamená robiť v automotive. Začal som tak povediac na zelenej lúke. Mal som skúseného kolegu, ktorý bol mojou oporou po technickej stránke, na kvalite to bolo zložitejšie. Nemal som žiadnu znalosť nástrojov kvality, žiadne zaškolenie a musel som sa učiť „za jazdy“. Pripravoval som vzorkovania, spôsobilosti, PPAP dokumentácie, 8D reporty. Na začiatku to bolo len copy – paste všetkého, čo niekto predo mnou už  urobil, samozrejme aj so všetkými chybami, veď len šanón, v ktorom som pokračoval po kolegyni, čo ma mala zaškoliť, sa namiesto mena projektu „pikes peak“ volal „bike speak“ a pre Nissan bolo vzorkovanie namiesto PPAP pripravené podľa VDA.

V roku 2006, keď som si myslel, čo už viem, som dostal ponuku pracovať ako senior inžinier kvality. Bol som súčasťou nevydareného projektu presunu výroby z Ázie a Francúzka na Slovensko pre jednu nitriansku spoločnosť a po pár mesiacoch som sa vrátil naspäť tam, kde som začínal. Dostal som sa ale už na pozíciu kvalitára zákazníckeho servisu. Ak niekto rád sedí v aute, lieta po svete, je to super, ale v časoch, keď slovo navigácia bola čosi magické, s vytlačenými mapami a auto atlasom, to bolo obdobie tak trochu dobrodružné.

V roku 2008 s necelými štyrmi rokmi praxe v automotive som prijal ponuku robiť manažéra kvality do spoločnosti, ktorá bola v „C“ čku pre VW a ako na potvoru nastala kríza. Začať budovať oddelenie jeho prepúšťaním, nie je šťastná pozícia a to hlavne preto, ak človek má nulové skúsenosti na manažérskej pozícií. Po troch rokoch tímovej práce s ľuďmi, ktorí chceli a vedeli, sme sa vyšplhali do „A“čka pre VW, dostali sme ocenenie AVIA Award ako TOP dodávateľ a Jaguár – Land Rover nám dal ocenenie JLRQ. Určitú rolu určite zohral aj čas, keď bola výroba pár týždňov v útlme a podarilo sa mi zoceliť tím, s ktorým som potom mohol napĺňať očakávania nadriadeného.

V tom čase som sa „vrhol“ na samovzdelávanie a písanie rôznych článkov, kde som opisoval, ako som riešil problémy v rámci podniku a zároveň, aby to malo odborný základ som sa nútil dovzdelať, dočítať a doučiť všetko, čomu som nerozumel a stále ešte nerozumiem. Zvyšovanie platu som menil za kurzy a vzdelávacie programy a to aj preto, lebo kvalita je založená na dôkazoch a o tom, či niečo viete alebo neviete presvedčíte audítora len tak, že na to máte certifikát.

V roku 2013, po piatich rokoch na pozícií manažéra kvality a environmentu, som sa rozhodol trochu si oddýchnuť od automotivu a začal som pracovať pre jednu spoločnosť, ktorá vyrábala komponenty pre bielu techniku ako manažér kvality a technického oddelenia. Práca v tejto firme nebola taká náročná a mohol som sa venovať aj iným činnostiam, ako prednášanie, písanie, vzdelávanie, čo sa ale nestretalo s pozitívnym ohlasom môjho nadriadeného. Keď som si robil EOQ Manažéra – medzinárodný certifikát manažéra kvality, musel som si zobrať na testovanie dovolenku, pretože to bola „moja“ aktivita.  Tam som si uvedomil, že ja s „vágnym“ prostredím mimo automotive, bez dennej operatívy a v prostredí mikro manažmentu neviem fungovať. Po troch rokoch som načrel dno toho, čo znesiem a vrátil som sa naspäť do prostredia automotive.

Keď sa obzriem späť, toto obdobie malo aj pozitívne stránky. Uvedomil som si, čo je pre mňa dôležité, aké prostredie a čo ma v práci napĺňa. Dosiahol som aj taký malý míľnik v mojom písaní, v ktorom  stále pokračujem. V roku 2015 sa mi podarilo dať dokopy článok ohľadom presunu výroby z pohľadu kvality. Tento príspevok do odborného časopisu Kvalita a spoločenská zodpovednosť bol ocenený ako najlepší publicistický príspevok v SR v oblasti kvality v kategórií odborná verejnosť.

Ako som spomínal, po troch rokoch som bol presvedčený, že prostredie v ktorom pracujem, nie je moja šálka kávy a v tom čase prišla ponuka vrátiť sa späť do prostredia automotive. Uvedomoval som si, že automotive je veľmi úzko spätý s pozíciou ktorú zastávam a je hnacou silou našej ekonomiky. Ďalším faktom bolo aj uvedomenie si, že ak niekto na dlhé obdobie odíde z tohto prostredia, cesta späť je komplikovaná. Prostredie automotive sa rýchlo rozvíja, napreduje, požiadavky a tlak na kvalitu sa stupňujú. Preto to v tom čase bolo rozhodovanie spojené aj s tým, či sa chcem v živote niekam posunúť, alebo mi vyhovuje kde pracujem a „pokoj“ spojený v porovnaní s tým čo som poznal z automotive. Posun na pozíciu riaditeľa kvality pre štyri závody, kde momentálne pracujem som považoval za výzvu a „cestu späť“ do prostredia, ktoré je na jednej strane komplikované a na druhú dáva veľa možností a príležitostí na rozvoj v každom smere.

Od Roku 2016 som súčasťou  Matadoru a ako riaditeľ Matadoru Automotive som dosiahol svoje doterajšie kariérne maximum. V roku 2017 som získal ocenenie Manažér kvality roka, čo je na jednej strane veľmi príjemné ocenenie, na druhú stranu veľmi zaväzujúce. Zaväzujúce hlavne v tom, že človek sa musí posúvať stále ďalej, aby okolie nenadobudlo pocit, že človek zastal a nemá čo ponúknuť. Preto sa snažím neustále vzdelávať a posúvať sa v oblasti riadenia a v odbornej oblasti. Preto aj verím, dúfam, že to, čo som doteraz dosiahol, nie je „target“ ale „milestone“ na ceste niekam, niekam ďalej.

Na žiadnej ceste životom nikto, nikdy nie je sám a žiaden úspech nikto nikdy ani sám nedosiahol. Bez dobrého tímu to nejde. Všade kde som pracoval boli dobrí a kvalifikovaní ľudia a vždy sa mi s tímom podarilo veci meniť a zmeniť. Na Slovensku je málo kvalifikovaného personálu, ale to som bol pred 12 timi rokmi aj ja. Buď sa človek do toho pustí sám, ale osobne si myslím že je na nás, vedúcich pracovníkoch, aby sme vytvárali prostredie, kde rastie kvalifikovaný tím.

Musím a nedá mi nespomenúť, že za najdôležitejšie v živote považujem ale ľudí, ktorí vo Vás veria. Ja mám fantastickú rodinu, sestru a manželku, ktorí ma podporujú na mojej ceste. Za to im patrí  moje ďakujem.

Automotive je veľmi rýchlo sa meniace prostredie, ale to je aj celý svet, ktorý nás obklopuje. Tento svet je niekedy ako búrka. Buď sa naučíte uhýbať bleskom a chodiť medzi kvapky, alebo máte možnosť niekde sa schovávať a prečkávať čoraz viac  množiace sa búrky. Ak ale budete stále len vyčkávať že búrka prejde, môžete na dlho zostať na jednom mieste. Na druhú stranu je treba byť opatrný, aby do Vás neudrel blesk a treba predvídať, kde je tá búrka silnejšia a kde slabšia. Dá sa to len tak, že budete na sebe pracovať a na zmeny sa pripravíte.

Na záver: Možno to znie zvláštne, ale ja si osobne myslím, že to pozitívne, čo Vás v živote postretne Vás ovplyvňuje, je to dobré na Vašu psychiku a určite to človeka rozvíja, ale to negatívne,  čo ste si v živote  prežili a čo prežijete, Vás podľa mňa formuje. Automotive je kombinácia niečoho, čo človeka formuje a zároveň, ak sa Vám niečo podarí Vás to napĺňa pocitom šťastia.

Všetko dobré na Vašej ceste Vám želám, nech je tá Vaša cesta tak hrboľatá a obtiažna ako to znesiete a privedie Vás tam, kam sa túžite dostať.


admin
Diskuse k příspěvku : Michal Čierny: O kľukatosti ciest v automotive
Aktuální nabídka na Váš e-mail:
Kontakt
ARTELA s.r.o.
Eisnerova 6
841 07 Bratislava
Slovenská republika

+421 (0)902 419 099